Zjavenie Jána

13 - Zapečatená kniha

Materiál k videu

Zapečatená kniha

(Zjavenie 5. kapitola)

„A videl som na pravici sediaceho na tróne knihu, popísanú zvnútra i zozadu, zapečatenú siedmimi pečaťami.“ (Zj 5,1)

V Jánovej dobe sa ešte nepoužívali knihy tak, ako ich poznáme dnes. Samotný grécky text používa výraz pre zvitok, avšak ani v prípade zvitku nebolo bežné, aby bol popísaný z oboch strán. Jedná sa teda o podrobný nebeský záznam niečoho, čo je schopný otvoriť a pre­čí­tať - teda naplniť len Kristus. O nebeských záznamoch čítame už v Starom zákone, napr. v pro­roc­kej knihe Daniel, kde anjel oznamuje proroctvo pochádzajúce z knihy pravdy (Dan 10,21).

To, čo Ján vidí, je plán spasenia, o ktorom písal už Pavol ako o tajomstve „zamlčaného cez večné časy, ale zjaveného teraz a oznámeného skrze prorocké písma podľa nariadenia večného Boha cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národami.” (Rim 16,25-26) Zrejme naj­lo­gickejšia predstava tohto zapečateného nebeského záznamu pochádza z pera Johna Wesleyho: „Apoštol nemohol vidieť naraz všetkých sedem pečatí, pretože sedem zvitkov bolo na­to­če­ných jeden na druhom a každý bol zapečatený takým spôsobom, že keď bol otvorený a roz­vitý prvý zvitok, tak sa objavila druhá pečať a takýmto spôsobom až po siedmu.“ (Explanatory Notes Upon the New Testament)

„A videl som silného anjela, ktorý hlásal velikým hlasom: Kto je hoden otvoriť knihu a zru­šiť jej pečate? A nikto nemohol na nebi ani na zemi ani pod zemou otvoriť knihu ani na­zrieť do nej. A ja som veľmi plakal, že sa nikto nenašiel hoden otvoriť a prečítať knihu ani nazrieť do nej.“ (Zj 5,2-4)

 Kľúčovým slovom je v tomto texte slovo „hoden“. Toto slovo vy­jadruje morálnu spôsobilosť potrebnú k splneniu tejto úlohy. Na záchranu človeka by ne­sta­čil život anjela, preto Kristus kladie svoj život, aby splatil ľudský dlh. Ján plače, pretože si uve­domuje ako hlboko padlo ľudstvo. Nikto nie je spravodlivý, aby sa zachránil. Bez Božieho zá­sahu do ľudského života nie je možné spasenie.

„A jeden zo starcov mi povedal: Neplač! Hľa, zvíťazil lev z pokolenia Júdovho, koreň Dá­vi­dov, aby otvoril knihu a zrušil jej sedem pečatí.“ (Zj 5,5)

V texte sú použité dve mesiášske pro­roctvá:

  1. lev z pokolenia Júdovho: Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo, a jeho budú poslúchať národy. (1M 49,8-10) Z pokolenia Júdovho má prísť vladár, ktorý ustanoví novú vládu na celej zemi. Toto pro­roctvo sa stalo zasľúbením Mesiáša kráľa.
  2. koreň Dávidov (Iz 11,1-10). Ježiš stotožňuje seba s týmto proroctvom: „Ja som koreň a rod Dávidov“ (Zj 22,16). Podľa židovských predstáv mal Mesiáš ustanoviť mesiášsky vek, vek blaženosti. Jeho pôvod mal siahať k Dávidovi t.j. kráľovskému rodu.

Význam citovaných proroctiev spočíva v tom, že len Kristus dokáže ustanoviť vládu bez hrie­chu a odstrániť i jeho dôsledky. Len on môže otvoriť knihu a naplniť to, čo sa píše v nej a tým na­pĺňa ďalšie z proroctiev.

„Vtedy som riekol: Ajhľa, prichádzam. Vo zvitku knihy mi je predpísané. Rád splním Tvoju vôľu, Bože môj” (Ž 40,8-9)

Poučenie: Kristus našiel svoje miesto v dejinách a pláne spasenia. Poznáme aj my to svoje? Ak áno, sme rozhodnutí ho aj naplniť?

„Baránok, ako zabitý, ktorý mal sedem rohov a sedem očí, ktoré sú siedmi duchovia Boží, poslaní na celú zem. A prišiel a vzal knihu z pravice toho, ktorý to sedel na tróne.“ (Zj 5,6-7)

Roh je v SZ symbolom moci a sily (5M 33,17), oči múdrosti, rozumu, vševedúcnosti (Zach 3,9; 4,10). Kristus je plný moci aj napriek smrti a mučeniu a dáva Ducha Svätého, ktorým je na­pl­nený v plnosti, každému kto po ňom túži: „Daná mi je každá moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28,18) „Ak niekto žízní, nech prijde ku mne a pije! Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra. Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho.“ (Jn 7,37-39)

„A keď vzal knihu, štyri živé bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom majúc každý harfu a zlatú čašu, plnú kadiva, čo sú modlitby svätých.“ (Zj 5,8)

Z predchádzajúcej kapitoly sme sa dozvedeli, že starcovia predstavujú Boží vykúpený ľud, čo opäť potvrdzuje i 5. Kapitola, keďže harfy sú nástrojom spasených na oslavu Boha (viď 14. a 15. ka­pitola). Obraz dymu vystupujúceho z kadidelnice ako symbol modlitieb je známym obrazom zo SZ (Ž 141,2). Ten nám ale nechce povedať, že sa v nebesiach „svätí“ za nás prihovárajú, veď Písmo hovorí, je jeden Bôh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš. (1Tim 2,5)

Význam by sme mohli zhrnúť v nasledujúcich bodoch:

  • modlitby veriacich prichádzajú priamo pred Boží trón;
  • modlitby zasahujú do plánu spasenia a môžu byť dôvodom, mnohých zásahov v histórii (Daniel 10. kapitola);
  • text zdôrazňuje, že sa jedná o modlitbu svätých, teda úprimnú modlitbu viery.

„a spievali novú pieseň a hovorili: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol za­bi­tý a vykúpil si nás Bohu svojou krvou z každého pokolenia a z každého jazyka, ľudu a ná­ro­da a u­činil si nás našemu Bohu kráľmi a kňazmi, a budeme kraľovať na zemi. (Zj 5, 9-10)

V SZ nová pieseň odzrkadľovala novú skúsenosť prežitú s Hospodinom, napr. skúsenosť oslo­bodenia, požehnania, poznanie Božieho majestátu. (Ž 140,1-4.10-11) „A vytiahol ma z hu­čia­cej jamy, z bahnivého blata... A dal do mojich úst novú pieseň, chvála našemu Bohu.“ (Ž 144,3-4)

A videl som a počul hlas mnohých anjelov okolo trónu a okolo živých bytostí a okolo star­cov. A ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov, ktorí hovorili veľkým hlasom: Hoden je Ba­ránok, ten zabitý, vziať moc a bohatstvo a múdrosť a vládu a česť a slávu a do­bro­re­čenie. A každé stvorenie, ktoré je na nebi a na zemi a pod zemou a na mori, a všetko, čo je v nich, počul som hovoriť: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť a sláva a si­la na veky vekov. A štyri živé bytosti vraveli: Ameň. A dvadsiati štyria starci padli a kla­ňali sa živému na veky vekov.“ (Zj 5,5-14)

Ján píše o nespočítateľnom zástupe, ktorý chváli Boha. K ich chválospevu sa pridáva aj stvo­renie, ktoré očakáva Príchod Krista a s ním spojenú obnovu, keďže je samo zasiahnuté hrie­chom.

„Lebo túžobné vyzeranie stvorenstva očakáva zjavenie synov Božích. Lebo stvorenstvo je pod­riadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne…aj samo stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia v slobodu slávy detí Božích. Lebo vieme, že celé stvorenstvo spolu vzdy­chá a spolu bolestí jako v pôrode až doteraz.” (Rm 8,19-22)

Máte nejaké otázky?

Neváhajte nás kontaktovať